Vladimír FERKO: Zákon smotany  –  13. časť

Vladimír FERKO: Zákon smotany – 13. časť

Autor: Vladimír Ferko
Zakon smotany

Motto: “Zákonite ako na mlieku vzniká smotana, v ľudskej spoločnosti vzniká spoločenská smotánka. Ich spoločný znak – plesnivieť začínajú vždy zvrchu…” (Vladimír Ferko)

Po celé stáročia je v radoch šľachty zreteľný diferenciačný proces, zjavne každá spoločenská vrstva, stav či trieda má naďalej tendenciu štrukturovať sa, spomedzi rovných sa vždy vyčleňujú – rovnejší, či prví medzi rovnými. V ruskom komunizme či v nemeckom nacizme hierarchicky najvyššie stáli členovia strany s najnižším číslom partajnej legitimácie. Recidívy týchto kritérií sme historicky nedávno zaznamenali v tzv. disidentskom hnutí a pri vzniku politických strán…

Hádam práve v poľovníctve sa najmarkantnejšie prejavila degenerácia červenej šľachty, ktorá síce vytrvalo vyznávala ideológiu Moskvy, ale uznávala len západnú techniku (vrátane zbrojárskej). Krajným prípadom tohto postoja je fakt, že niektorí členovia federálnej vlády odmietali lietať na sovietskych tupolevoch, lebo sa im pre ich ctihodnosti nezdali dosť bezpečné.

Vybavení najlepšou optikou, vystrojení znamenitými puškami kynožili zver v priebehu celého roka i v čase hájenia, porušujúc zásady poľovníckej etiky, vytváranej po stáročia. Mamičkám zachutila divina, oteckom ešte viac – trofeje. U Babinského lovili i z vrtuľníka. Využívali zakázané reflektory, strieľali na kapitálne chovné jelene, daniele, muflóny, rysy, tetrovy, sluky, medvede, ba aj kamzíky, a na našom juhu si nejeden (zločinne) zapoľoval aj na miznúci druh  našej avifauny – dropa veľkého. Po nás potopa!

Jeden z takýchto grófov počas poľovačky v Palárikove zastrelil 380 bažantov! Stihol ich rekordne toľko skynožiť, lebo mu horársky poskok nabíjal flinty. Ibaže ho, ako sa neskôr žaloval chudák čarostrelec, rozboleli ruky. Nielen v Palárikove.

Štefan Chvála, predseda Miestnej organizácie KSS v Kuchyni na Záhorí urobil hádam ako jediný prietrž tejto rabovačke, nezákonné poľovačky v katastri obce zakázal a tých, ktorí sa na nich zúčastňovali označil za pytliakov. Teda aj súdruha Benadu, predsedu straníckej kontroly pri ÚV KSS.

Dobová odpoveď bola promptná – Štefana Chválu (Buď mu chvála!) ihneď navštívili nekompromisní eštébáci a bez súdu ho odšikovali do väzenia.

Kdeže sa nabralo toľko bažantov? Chovali ich v liahňach pri Nitre a inde, a práve tieto úbohé bažantíky si zvykli na ľudí, boli tučné, nelietali. Tak ich nadháňači durili, palicami a krikom plašili, a keď ani tak nevzlietali, vyhadzovali ich do vzduchu. Novodobí jágri ich neraz strieľali neeticky aj na zemi.

V katalógoch trofejí z tých čias dominovali v celej šírej Európe balkánski cári – Živkov a Ceauescu. Najchýrnejší medveďo a vlkobijci dvadsiateho storočia. Až po nich Brežnev a ďalší príslušníci kremeľskej kamarily. Červení grófi razantne vykročili za svojimi vzormi.

Na prvé celofederálne miesto sa (v danieloch) predral súdruh Janík. Lopaty jeho daniela komisia ohodnotila na 215.80 bodov. Šťastný výstrel padol v účelovom revíri vo Svodíne pri Nových Zámkoch, kde až do marca 1990 platil “zvláštny spôsob poľovného hospodárenia a prevádzky z dôvodov štátneho záujmu.“

Pripomeňme, že do revíru privážali chovné daniele z Maďarska! (Koľko nás, daňových poplatníkov, taký vyberaný kus stál, sa mi nepodarilo zistiť.)

Bohuslav Chňoupek roku 1983 zastrelil desaťročného daniela taktiež vo Svodíne, na výstave trofejí v Českých Budejoviciach získal 203.76 bodov (ôsme miesto). Vladimír Margetin, šéf slovenských lesov, sa dostal so svojim danielom (200.84 bodov) až na trináste miesto. Vtedy známy ústredný súdruh a dnešný známy galantský podnikateľ a milionár pán Knotek, sa špecializoval na priam milované – diviaky. Neďaleko Topoľčianok skutočne skolil chovného osemročného, narkotizačnou strelou “pripraveného” kanca, (lebo sa veľmi náhlil), takže divinu museli spáliť.

Trofej však zostala strelcovi a príslušnému riaditeľovi polesia prischla škoda – nie veľká. Škodová komisia zložená zas len z kamarátov, ju vyčíslila na smiešnych 240 korún! Bratrancovi krajského tajomníka strany v Banskej Bystrici, súdruha Cvika, ktorý bez povolenia zastrelil mladého medveďa, sa nestalo nič, ani (neskôr) sudcovi z Bratislavy, ktorého v Limbachu prichytil s nezákonne uloveným danielom lesník Zúbek.

 

Foto zdroj:https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/428236-prvy-maj-pribeh-ukradnuteho-sviatku/

(Pokračovanie…)