Vladimír FERKO: Zákon smotany  –  14. časť

Vladimír FERKO: Zákon smotany – 14. časť

Autor: Vladimír Ferko
Zakon smotany

Motto: “Zákonite ako na mlieku vzniká smotana, v ľudskej spoločnosti vzniká spoločenská smotánka. Ich spoločný znak – plesnivieť začínajú vždy zvrchu…” (Vladimír Ferko)

Po celé stáročia je v radoch šľachty zreteľný diferenciačný proces, zjavne každá spoločenská vrstva, stav či trieda má naďalej tendenciu štrukturovať sa, spomedzi rovných sa vždy vyčleňujú – rovnejší, či prví medzi rovnými. V ruskom komunizme či v nemeckom nacizme hierarchicky najvyššie stáli členovia strany s najnižším číslom partajnej legitimácie. Recidívy týchto kritérií sme historicky nedávno zaznamenali v tzv. disidentskom hnutí a pri vzniku politických strán…

Červená šľachta svoje poľovnícke rabovačky v slovenských lesoch neustále stupňovala. Na zozname lovnej zveriny dominuje ursus arctos – medveď. Premnohí jágri tých zlatých, nimródskych čias vášnivo zatúžili po kráľovskej trofeji – lebke, ale najmä kožušine. A ich manželky po tretej dráždivej trofeji, ktorú poskytuje len medveď – samec. Je to jeho známa kôstka z pohlavného údu. Dávali si ju osadzovať do zlata, nosievali ju ako náhrdelník.

Nejedného zo slovenských medvediarov dodnes hreje pohľad na medvedinu, pripomínajúcu odvážny čin, keď sa na vysokom posede postavil zoči-voči najmocnejšiemu zverovi v Karpatoch, (ktorého dlhé týždne vábili na konskú mrcinu). Mnohí statoční horári si dodnes odpľúvajú pri spomienke na panské poľovačky, na ktorých boli lesníci degradovaní na poskokov. K ich povinnostiam patrilo zohnať dostatok honcov – členov strany!

Ako viťúzsky sa medzi nerovnými kumpánmi na hodokvasoch v oravskom Mlyne musel cítiť Stanislav Babinský, milovník obrazov Márie Medveckej, ako hrdo jeho dcéra, hádam jediná poľovníčka na Slovensku, keď sa dozvedeli, že maco, ktorého zložil kdesi v Kľačianskych lesoch za Prievidzou, je zlatý. Lebka získala 61.25 bodov, koža 355.96 bodov.

Meno Babinský ostane naveky zapísané medzi zlatými medvediarmi Európy.

Vábeniu Diany neodolal ani Alexander Dubček. Dlho sa vzpieral, ale napokon aj on zastrelil medveďa, ba údajne aj dropa. Keď ho zato kritizovala Slobodná Európa, veterinári ochotne vybavili potvrdenie, že medveď bol – chorý!

(Brokovnica A. Dubčeka, osobný dar od Leonida Brežneva, sa napokon stala korisťou “zberateľa”, známeho normalizátora Jána R.)

Pre úplnosť sa žiada povedať, že v rokoch 1970-1980 platil pre poľovníkov cenník štátnych lesov. Poplatky stanovoval podľa bodovej hodnoty trofeje, plus poplatky za ubytovanie a ostatné služby. Pekný trofejový jeleň vyšiel na šesť až osem tisíc, ale kapitálny až na dvadsaťtisíc. A hoci i tak boli tieto ceny hlboko, pod skutočnou hodnotou trofeje a diviny, ubytovania a služieb, papalášom sa zdali privysoké. Tak ich pristrihli na svoju mieru, podobne ako daňové či dopravné predpisy, podľa ktorých funkcionár od istého rangu mohol (miestami) jazdiť i v protismere, v dôsledku čoho zahynulo na cestách viac ľudí.

Podobne zmenili i predpisy o poľovníctve. Smernica č. 109/22/1981 stanovovala, že od 1. januára 1981 sa už neplatilo podľa bodovej hodnoty trofeje, ale iba symbolický príspevok, za organizáciu lovu, od 300 do 800 korún za ulovený kus! Nie, ministrovi pri podpise tejto smernice neodpadla ruka, bola to takrečeno interná správa, v tlači sa ani neobjavila. Tak sa stavidlá už celkom otvorili, v lesoch nastala hotová rabovačka, ťažko porovnateľná i s pytliackymi výčinmi.

 

Foto zdroj:https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/428236-prvy-maj-pribeh-ukradnuteho-sviatku/

(Pokračovanie…)