Výročie podpísania londýnskej Charty a snahy o potrestanie súčasných vojnových zločincov

Pred 72 rokmi – 8. augusta 1945 – bola Francúzskom, Spojeným kráľovstvom, Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom podpísaná Londýnska Charta, ktorá ustanovila zákony o stíhaní vojnových zločinov Osy (Berlín-Rím-Tokio). Dokumentom bol zároveň zriadený Mezinárodný trestný tribunál v nemeckom Norimbergu. Následné procesy stanovili niekoľko kľúčových zásad ohľadne vedenia vojny a klasifikovali viaceré činy ako vojnové zločiny.

Charta Mezinárodního vojenského tribunálu (zvyčajne označovaná ako Norimberská charta alebo Londýnska charta) bola vyhláška, ktorá stanovila zákony a postupy pri stíhaní a potrestaní významných vojnových zločincov Osy. Zároveň boli definované tri kategórie zločinov – zločiny proti mieru, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

Norimberské procesy sú považované za míľnik k vytvoreniu stáleho medzinárodného súdu a dôležitým precedensom pre riešenie neskorších prípadov genocídy a iných zločinov proti ľudskosti.

Podobné procesy boli v minulosti výlučne národnými záležitosťami, ako napríklad prípad amerického konfederatívnho armádneho dôstojníka Henryho Wirza, ktorý bol za týranie väzňov Únie počas americkej občianskej vojny v roku 1865 popravený.  Ďalším z prípadov bola snaha stíhať vojnové zločiny Osmanskej ríše v súvislosti s arménskou genocídou.

V Norimberských procesoch boli po prvýkrát svetovými mocnosťami vypracované medzinárodné normy, vychádzajúce z rôznych právnych tradícií a praktík na stíhanie vojnových zločincov. Ich výsledkom bolo prijatie Zmluvy o genocíde Valným zhromaždením OSN v roku 1948, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako aj v Ženevskej konvencie v roku 1949, ktorá upravuje podmienky a pravidlá medzinárodného práva na ochranu obetí vojny.

Jedným z kľúčových princípov ustanovených v Norimbergu bol termín “útočná vojna”, ktorá je definovaná ako vedenie vojnového ťaženia pre územný zisk alebo podrobenie nepriateľského štátu. “Iniciovanie útočnej vojny nie je len medzinárodným zločinom, je to najvážnejší medzinárodný zločin, ktorý sa líši len od iných vojnových zločinov tým, že v sebe obsahuje nahromadené zlo ako také,” píše sa v dokumente z roku 1946.

Medzi najnovšie prípady brať na zodpovednosť súčasných vojnových zločincov je snaha Srbska žalovať Severoatlantickú alianciu za agresiu a bombardovanie bývalej Juhoslávie.

Ďalším prípadom je pokus obžalovať bývalého britského premiéra Tonyho Blaira za “zločin agresie”, keď Spojené kráľovstvo počas jeho vlády spoločne so Spojenými štátmi napadlo v roku 2003 Irak, pod falošnou zámienkou, že Saddám Husajn vlastnil zbrane hromadného ničenia.

Foto zdroj:http://www.gdcc.com/houses-view/london/

(tom)