Zdena Studenková: Hudba je nadpozemská, vie ma rozplakať

Zdena Studenková: Hudba je nadpozemská, vie ma rozplakať

Roky sa neustále drží na najvyšších priečkach popularity a rozhodne patrí medzi naše najlepšie herečky. Vždy perfektne upravená, pre mnohých mužov úžasne príťažlivá. Členka činohry Slovenského národného divadla Zdena Studenková.

Boli ste krstnou mamou nového albumu Samuela Tomečka, sama ste naspievali piesne, ktoré vyšli na cedečku, váž vzťah k hudbe je zrejmý… Predsa len, aký hudobný žáner vám je najbližší?

Nemám vyhranený žáner, ktorý preferujem, ale doma mám jednoznačne naladené džezové stanice, napríklad Radio Florida, Miami… kde nevysielajú žiadne reklamy a ide len hudba.

A za vážnou hudbou chodíte aj do Viedne…

Keď mám čas, tak doma si pustím cedečka s vážnom hudbou, pretože som jej milovníkom. Áno, dokonca som zavítala zopárkrát aj do Viedne na dobré svetové produkcie a za mojím favoritom, tenorom Ronaldom Villazonom som cestovala aj do Nemecka. Mám tú česť vidieť aj svetové hviezdy, ktoré sem ,,dováža“ Janko Korecký, poskytne mi lístky a vždy sa z toho veľmi teším. Krásna vážna hudba je niečo, čo ľudí, ktorí už prichádzajú do istého veku, musí absolútne napĺňať. Je to, čo tu už bolo, je a aj bude. Niečo, čo je nadpozemské a viem si tú vážnu hudbu užiť. Dokáže ma úplne dostať, vie ma rozplakať. Myslím si, že som sa ju naučila za tie roky cítiť. Nehovorím, že jej rozumiem, pretože hudbe rozumejú muzikológovia a iní podobní odborníci, ale dokážem ju precítiť a to je najdôležitejšie, keď prichádza k tej očiste.

Účinkovali ste aj v muzikáloch. Uprednostnili by ste ich pred klasickým divadlom, alebo boli len spestrením?

Venovala som sa muzikálom desať rokov, mala som štyridsiatku, keď mi to ponúkol Jožko Bednárik. Veľmi som si to užívala, pretože som dostala príležitosť využiť svoju dispozíciu spevácku, tanečnú ale predovšetkým svoju dispozíciu hereckú. Keď sa robili vtedy muzikály, mali pre mňa všetky tieto parametre. Myslím si, že dnešné muzikály často už pokrivkávajú na jednu z nožičiek z tých troch zložiek. Ale vtedy Bednárik na tom trval a bolo to komplexné.

Kedysi sa veľkej obľube tešili slovenské pondelkové inscenácie. Boli to kvalitné predstavenia, náročné aj v tom, že mnohé boli vysielané dokonca ešte naživo. Myslíte si, že súčasné televízne vysielanie je o ne ochudobnené?

O tomto rozprávame stále. Nie sú peniaze, šetrí sa, produkcia dbá najmä na to, aby sa ľudia nezrazili v priestore, aby sa to rýchlo nasnímalo, neskúša sa a pochopiteľne je tým aj poznačená kvalita. Ale tomu my, ani ja, ani vy už nezabránime. Jednoducho, taký je trend. Môžeme len dúfať a veriť vo verejnoprávnu televíziu, ktorá je podľa mňa povinná vysielanie naplniť kvalitnými aj zmysluplnými programami. A mala by sa začať venovať aj pôvodnej televíznej tvorbe so všetkým, čo k tomu patrí.

Ste v stálom kolobehu, často medzi ľuďmi. Ste niekedy aj rada sama so sebou?

Áno, som často sama. Venujem sa kuchyni, varím a v duchu sa sama rozprávam. Rozmýšľam o svojich invenciách. Niekomu by som možno pripadala ako blázon. Ale človek by mal byť občas sám a mal by aj vedieť byť sám. Vtedy si uvedomuje a prehodnocuje sám seba.

Známa ste aj tým, že rada cestujete. Kam by ste sa rozhodli ísť hneď teraz?

Bola som posledné roky kade tade, dvakrát v Barcelone a opäť sa tam chcem vrátiť.

O čom rada snívate?

Sú to skôr bežné veci života. Nemám ďalekosiahle plány, vízie do budúcnosti. Teším sa na maličkosti. Vymyslím si, že si niečo kúpim, alebo niekam pôjdem. Priznám sa, že už od zimy snívam o tom, ako bude v lete na dovolenke. Každý rok. To ma drží v optimistickej nálade. Vravím si: všetko sa raz musí skončiť a prísť niečo nové. Tak ako sa musí skončiť aj tá hnusná, sychravá zima a po nej príde úžasné leto s prázdninami, morom a slniečkom.

(jma)

Foto:  Archív Z.S. pre NN