Zlatá Nasťa Kuzminová: komplikovaná minulosť, rozprávková súčasnosť a neistá budúcnosť

Zlatá Nasťa Kuzminová: komplikovaná minulosť, rozprávková súčasnosť a neistá budúcnosť

Po pretekoch biatlonistiek na olympiáde v Pjongčangu celé Slovensko zaplavila obrovská eufória. Po dvoch strieborných Anastasia Kuzminová získala konečne aj zlatú medailu. Zapracovala za celé Slovensko: celý medailový účet slovenskej reprezentácie na olympiáde je vlastne jej účet. Okrem nej nik iný na medaily nesiahol…

Odborníci, média, sociálne siete vybuchli epitetami: „naša Nasťa“, „zlatá Nasteňka“, „slovenský fenomén“ atď. Výnimočná športovkyňa si podobné chvály určite zaslúži. A ako hrom z jasného neba odzneli pochmúrne výroky nášho nemenej slávneho olympionika – trojnásobného šampióna Petra Hoschornera: „Slovensko nie je hodné takej športovkyne a úspešnej olympioničky. Najmä nie pre doterajší nezáujem o špičkových športovcov – olympionikov zo strany našej vlády a štátu. To je jedna veľká mizéria. Naši politici nás, športovcov, poznajú iba vtedy, keď sa nám darí, keď sa môžu s nami po nejakom veľkom úspechu odfotiť. Ale inak sa o nás nezaujímajú. Zažili sme to v živote mnohokrát; viem, o čom hovorím. Je to zlé. Pekné a ideálne je to iba pred televíznymi kamerami. Realita je však iná a smutná. Podpora štátu pre šport vo všeobecnosti je naozaj úbohá. Myslím si, že Kuzminová by urobila lepšie, keby zostala v Rusku. Určite by za svoje terajšie olympijské úspechy dostala oveľa viac peňazí, ako dostane u nás. U nás každý do kamery nasľubuje, ale realita je iná,“ zdôraznil Peter Hoschorner.

Studená sprcha! Na sociálnych sieťach však drvivá väčšina ľudí súhlasila, že slávny olympionik má pravdu. Čo teraz s tým? Mnohí „informovanejší“ pripomenuli, že slovenskí športoví funkcionári viac razy sa nezachovali voči fenomenálnej biatlonistke najlepšie, napríklad, keď potrebovala lepšie bývanie… „Radikáli“ dokonca prízvukovali, že Slovenský olympijský výbor by mohol poriadne ušetriť, kedy do Kórey poslal iba zlatú Nasťu, jej manžela Daniila a, povedzme, prezidenta SOV, ako oficiálneho predstaviteľa: ostatní slovenskí olympionici nám medaily nezískali…

Čo s tým? Všetci vieme, že financie chýbajú všade, vrátane športu. Optimisti hovoria, že sa situácia zlepšuje, a pripomínajú, že SOV zvýšil odmeny pre najúspešnejších olympionikov. Zlatá Nasťa vďaka získanému zlatu a dvom striebrom zinkasuje ako odmenu  dohromady 130 tisíc eur. Je to veľa alebo málo za tú gigantickú prácu, ktorú odviedla, za tú drinu, charakter a za tú slávu, ktorú priniesla Slovensku?

Čo je to dnes 130 tisíc eur – priemerný rodinný dom alebo byť? A koľko manželia Kuzminovci vysolili z vlastného vrecka počas prípravy na olympiádu a iné vrcholové podujatia? Preplatia sa im tak aspoň náklady? Všetci tvrdia, že treba podporovať športovcov. Prví, ako Peter Hoschorner, žiadajú, aby sa pomáhalo vrcholovým športovcom – tým, ktorí získavajú medaily a zviditeľňujú Slovensko. Druhí tvrdia, že treba pomáhať mladým, pretože je to naša budúcnosť a sláva. Všetci majú pravdu a zároveň nikto. Pomáhať bezpochyby treba aj tým, aj druhým. Otázka je však iná: kde na to vziať finančné prostriedky? Komu zo štátneho rozpočtu ubrať, aby sa dalo pridať športovcom? To je tá hamletovská otázka: byť či nebyť v slovenskom športe? Jasné, že byť! Ale – žobrať či prekvitať?…

A čo so zlatou Nasťou? Pesimisti povedia, že naši politici si takú fantastickú športovkyňu nezaslúžia. Lenže ľudia ju potrebujú, celý slovenský národ ju potrebuje! Je vzor, je nádej, je sen. Je obrovským príkladom pre všetkých športovcov na Slovensku. A teraz – čo s ňou? Dobre, čo bolo – bolo. Stalo sa, že jej naši funkcionári pomohli menej, ako mali. Zopakujú tú istú chybu? Niekto povie: no a čo? Zlato nám už priniesla, o chvíľu končí športovú kariéru – načo by sme ju ešte potrebovali?

Možno na to, aby svojim nadšením a charakterom burcovala mnohých našich športovcov k vynikajúcim výkonom. Možno na to, aby trénovala naše biatlonistky, ale neodišla do zahraničia. Na Slovensku sa na ňu vykašľú, zbalí s manželom Daniilom veci a pôjde trénovať nejaké Raku´úšanky alebo Švajčiarky. Možno nejde príliš o to, aby učila naše mladé biatlonistky behať na lyžiach a strieľať na terče: to ich naučia aj iní tréneri. Ale nenaučia ich to, čo vie iba Kuzminová: zmobilizovať všetky sily, keď už vlastne ani nezostali, a pokračovať na pevnej vôli, na charaktere, zaťať zuby a letieť dopredu – a víťaziť. A toto zlatá Nasťa vie najlepšie zo všetkých biatlonistiek na celom svete. Na to ju potrebujeme!

Anastasia Kuzminová to ešte nebalí. Rozmýšľa nad tým, že ani budúci rok nezavesí pušku a lyže na klinec, ešte bude súťažiť. Teda, naši vrelo milovaní športoví funkcionári ešte majú čas na to, aby sa zamysleli, čo ďalej so zlatou Nasťou – nechať ju plávať, alebo pomôcť jej, postarať sa o to, aby zostala na Slovensku a trénovala naše dievčatá. Ako sa zachovajú?..

(pal)

Foto: https://olimpiada2018.postimees.ee/4413027/anastasiya-kuzmina-vyigrala-trete-olimpiyskoe-zoloto